Táto kniha rozkrýva mechanizmy, pomocou ktorých sa moc dokáže tváriť ako zákonná, odborná a nevyhnutná – aj vtedy, keď systematicky ničí jednotlivcov aj celé skupiny. Ukazuje, ako sa jazyk práva, expertíz a oficiálnych posudkov mení na nástroj represie, umlčiavania a legitimizácie násilia.
Text sleduje historické paralely medzi byrokratickými postupmi totalitných režimov a modernými formami nátlaku, kde rozhodnutia nevznikajú otvoreným násilím, ale prostredníctvom "odborných hodnotení", súdnych posudkov a mediálneho rámcovania. Práve tieto mechanizmy umožnili, aby sa zločiny prezentovali ako administratívne úkony – všetko bolo legálne.
Osobitná pozornosť je venovaná fenoménu ideologicky motivovanej expertízy, ktorú reprezentujú aj myšlienkové východiská Alexandra Dvorkina a jemu blízkych štruktúr. Kniha analyzuje, ako sa podobné koncepty prenášajú do západného právneho a mediálneho prostredia a aké riziká to prináša pre slobodu myslenia, vierovyznania a občianske práva.
Ide o analytickú, no čitateľsky prístupnú výpoveď o tom, ako sa zodpovednosť rozplýva v systéme, kde nikto nie je vinný – pretože každý "len plnil svoju úlohu".
